Od roku 2001 si Slovensko pripomína udalosť, od ktorej vo štvrtok 17.
novembra uplynie 33 rokov, ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a
demokraciu.
Rovnako je 17. november už od druhej svetovej vojny aj Medzinárodným
dňom študentstva. V Prahe sa 28. októbra 1939 konala demonštrácia
študentov k 21. výročiu vzniku prvej Československej republiky. Zároveň
sa stala protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska.
Na zhromaždení bol zabitý pekársky učeň Václav Sedláček a ťažko zranený
študent medicíny Jan Opletal, ktorý podľahol zraneniam 11. novembra, a
17. novembra nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl.
Tento deň si od roku 1941 svetová verejnosť pripomína ako Medzinárodný
deň študentstva.
Pri príležitosti 50. výročia od týchto udalostí sa v Prahe konala
povolená študentská manifestácia. Zhromaždenie sa začalo v piatok 17.
novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove.
Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18.
hodine sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na
Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa však demonštranti neplánovane vydali
do centra mesta. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá
za slobodu.
Poriadkové sily uzavreli pražskú Národnú triedu a po ôsmej večernej
hodine sa začal policajný zásah. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia,
tzv. Červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Počas zásahu
utrpelo zranenie 600 ľudí, z toho siedmi boli zranení ťažko.
Informácie o brutálnom policajnom zásahu sa rýchlo rozšírili, ich
súčasťou bola aj správa o zabití študenta Martina Šmída. Tá sa však
ukázala ako nepravdivá. Už počas nasledujúceho víkendu 18. a 19.
novembra 1989 vzniklo v Prahe Občianske fórum (OF) a v Bratislave
Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.
Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Postupne
pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského
monopolu. Na námestiach v Bratislave, Prahe, ale aj v iných mestách, sa
konali demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho
štrajku 27. novembra 1989. Komunistická strana stratila vedúce
postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave
Československej socialistickej republiky (ČSSR).
Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák
vymenoval 10. decembra vládu národného porozumenia na čele s premiérom
Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov.
Ku koncu roka, 29. decembra 1989, poslanci za prezidenta jednomyseľne
zvolili Václava Havla. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí
poslanci. Prvé slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.
Deň pred násilne potlačenou demonštráciou pražských vysokoškolákov zo
17. novembra 1989 ukázali nemalú odvahu aj bratislavskí študenti. Tí 16.
novembra 1989 svojou účasťou na nepovolenej demonštrácii v Bratislave
napísali úvodnú kapitolu či prológ Nežnej revolúcie.